..: RegioJet prichádza na Slovensko, získal kontrakt na 9 rokov :..

Jednotka Desiro společnosti RegioJet, foto: bazala68Aktualizované 29. 12. — Bratislava — Súkromné expresy medzi Prahou a Žilinou nebudú jedinými vlakmi žltého dopravcu, ktoré v blízkej budúcnosti zavítajú na slovenské koľaje. Firma RegioJet, dcérska spoločnosť Student Agency, tento týždeň získala 9-ročný kontrakt na prevádzkovanie osobných vlakov na trati Bratislava - Komárno. Prvé spoje dopravcu by sa tu mali objaviť v marci 2012. Vôbec prvýkrát tak osobnú dopravu v záväzku verejnej služby nebude realizovať Železničná spoločnosť Slovensko, ale predkladateľ najvýhodnejšej ponuky. RegioJet na južnom Slovensku ráta s nasadením moderných súprav s podobným rozsahom služieb, aké poskytoval počas propagačného turné Žluté jaro na železnici v roku 2010. Regiónu Žitného ostrova by však mala zmena dopravcu priniesť aj výrazne viac spojov a skrátenie cestovného času.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa pre zmenu dopravcu rozhodlo na základe dvoch predložených ponúk, spomedzi ktorých RegioJet ponúkol oproti národnému dopravcovi výhodnejšie podmienky. Spoločnosť zatiaľ podpis zmluvy nechce nijako komentovať s odkazom na pripravované vyjadrenie ministerstva. Zákazka je výsledkom verejného ponukového konania, ktoré začalo ešte v roku 2009 s cieľom prehodnotiť koncepciu dopravy na trati 131. Tá sa vyznačuje zaujímavou polohou v rámci bratislavskej aglomerácie, zároveň však dlhodobo trpí na zlý technický stav a sporadické spoje, vďaka čomu v uplynulých rokoch jej atraktivita stále viac zaostávala za autobusmi a individuálnou dopravou.

„Trať 131 ŽSR zažila obrovský úpadok. Stalo sa tam to, čo dopravní teoretici nazývajú dopravnou inverziou: zatiaľ čo železnica má obsluhovať dôležité prepravné väzby, ako Dunajská Streda - Bratislava, a autobus dopĺňať plošnú obsluhu, je to naopak: autobusy jazdia ráno po piatich minútach a ponúkajú celodenný taktový raster, a železnice len doplnkovo odváža špičky. Vrátiť železnici jej úlohu je práve základnou myšlienkou našej ponuky, ktorá našťastie uspela,“ uviedol na ŽelPage obchodný riaditeľ Regiojetu Jiří Schmidt.

Hodinový takt, vyššia rýchlosť, tarifná kompatibilita

Nástup Regiojetu na juhozápadné Slovensko by nemal znamenať len zvýšenie kvality cestovania a 10% úsporu verejných financií, ale tiež výrazné posilnenie spojov medzi Bratislavou a Žitným ostrovom, kde v súčasnosti denne premáva 8 párov osobných vlakov, vedených motorovými vozňami radu 812, prípadne klasickými súpravami. Firma sa v zmluve s MDVRR zaviazala prevádzkovať spoje v celodennom hodinovom intervale od skorého rána do noci, pričom v exponovaných časoch nasadí dodatočné spoje po 30 minútach. Z pohľadu konkurencieschopnosti železnice by malo byť významným krokom skrátenie cestovného času medzi Bratislavou a Dunajskou Stredou zo súčasných 69 na 43 minút, zatiaľ čo autobusové spoje túto reláciu zvládajú za 50 minút.

Zmluva medzi ministerstvom a Regiojetom tiež požaduje, aby žlté vlaky v maximálnej miere zapadali do súčasného systému regionálnej dopravy. V praxi by to malo znamenať zachovanie prípojov na vlaky ZSSK, ako aj tarifnú integráciu s bratislavskou MHD, ktorá umožní cestu vlakom do hlavného mesta a následné presuny v rámci Bratislavy na jediný cestovný doklad. Podrobnosti príchodu Student Agency do slovenskej regionálnej dopravy predstavia MDVRR a RegioJet na spoločnej prezentácii 7. januára 2011.

Nové zmluvy: 10 rokov pre ZSSK

Objednávka osobnej železničnej dopravy u súkromného dopravcu prichádza v čase, keď ministerstvo prehodnotilo dlhoročný model realizácie verejnej dopravy na Slovensku. Obvyklé ročné, prípadne trojročné zmluvy od roku 2011 nahradí nový 10-ročný kontrakt pre Železničnú spoločnosť Slovensko, ktorý však predpokladá vytvorenie podmienok pre postupnú liberalizáciu železničného trhu v súlade s platnou legislatívou. Od dlhodobého zmluvného vzťahu si zároveň ministerstvo sľubuje finančnú stabilizáciu národného dopravcu, ako aj uľahčenie čerpania prostriedkov z Operačného programu Doprava na obnovu jeho vozidlového parku.

Zdroj: MDVRR SR


Juraj Kováč Poslat mail autorovi Ohodnotit na Flattru | 28.12.2010 (18:21)
Související zprávyopen/close

Další z rubriky Dopravci Jízdní řád

Další z regionu Slovensko Bratislavský Slovensko Nitriansky


  1 2 3 4 5 ... 19      Zpráv na stránku:   
registrovaný uživatel laik8 
30.12.2010 (21:08)  
antdo: Trnavske myto je asi najlepsie MHD obsluhovane miesto v Bratislave. Ale ci ma kvoli tomu zmysel budovat uplne novu stanicu... neviem
registrovaný uživatel antdo  mail  
30.12.2010 (20:53)  
laik8: filiálka byla umístněna dobře, ještě pamatuji vcelku živý ruch,párkrát jsem z ní dokonce cestoval. :)
registrovaný uživatel laik8 
30.12.2010 (20:43)  
Josef Petrák) aha, no ja chapem, že v Brne je stanica bližšie k centru, ale to hadam zaleži aj od toho kde mesto leži, ako železnicu ovplyvnuju pohorie či rieky (Dunaj nie je Svratka - inak krasny nazov).
Kto aspon trochu pozna BA a je niekto kto sa zaujima o železnicu, musi mu byt jasne, prečo je stanica tam kde je, na vychodozapadnom smerovani.
V Bratislave boli aj ine stanice (Filialka, Nivy inak aj Mala stanica nazyvana) blizko centra, ale tie museli ustupit. Uvidime ci ich obnovia v podzemnom variante :D
30.12.2010 (20:34)  
laik8) Kdepak, M je z Brna, tam to mají vytuněné k dokonalosti. :-)
registrovaný uživatel antdo  mail  
30.12.2010 (20:31)  
to já bych tedy řekl, že Blava hl.st. je témeř v centru. NM je sice mimo centrum,ale jak psal někdo níže tak ve velmi zajímavé části (dopravně)
registrovaný uživatel laik8 
30.12.2010 (20:26)  
M: Ja neviem, ale busom som pri hrade z hlavnej stanice za 4 minuty, peso k Michalskej brane za 15-20min - po Stefanikovej ulici. No kludne ti moze prist malo historicka.
http://blog.sme.sk/blog/8592/128099/Stefanikova_ulica.jpg
http://imhd.zoznam.sk/ba/index.php?img=21666&typ=gm
http://www.pluska.sk/images/vydanie/2008/03/26/slovensko/perex/o_stefanikova.jpg
http://1.bp.blogspot.com/_M_SlhFLuM7I/TKNoSxb5CSI/AAAAAAAACSA/rqeRu9Ezszc/s1600/stefanikova.jpg

Prva vlakova stanica na tomto mieste bola v roku 1848.
Ked si vezmeme rozlohu Prahy 490km2 a Bratislavy 390km2 tak dochadzkova vzdialenost z hlavnej stanice v Prahe na Staromak a z bratislavskej na Hlavne namestie je v oboch mestach asi 1,6km.
V okoli je mnozstvo budov z 19. a 18 storočia a samozrejme aj tie z 20. a 21. storocia. Ale to je snad v dynamicky sa rozvjajucom meste normalne.

Inak ty si z Prahy, ze?
registrovaný uživatel M 
30.12.2010 (19:50)  
Holesovice taky nejsou u Kralup a presto je asi malo kdo oznaci za centrum Prahy.

Centrum si ja osobne predstavuju jako misto, ktere je z vice stran obklopene nejakou starsi (ne nezbytne z 15.stoleti) zastavbou. Dalsi peknej znak centra je pak treba ten, ze mistni doprava k tomu nadrazi prijizdi z mnoha smeru a touto zastavkou projizdi. Taky by asi nemelo byt, ze pokud ma mesto nejakych 500 obyvatel, tak by se od "nadrazi v centru" melo dojit na nejake centralni namesti bez problemu pesky behem par minut. Toto jsou definice centra mesta aspon teda mne.

Ono jako centrum a hranice zastavby neni uplne totez... Pokud ma Blava hlavni nadrazi v centru, tak v tom pripade je v centru i stanice Wien-Simmering nebo Praha-Hostivar
registrovaný uživatel laik8 
30.12.2010 (19:16)  
M: Tak BA hl.st je rozhodne v centre. Ja neviem co vy povazujete za centrum, ci len historicke jadro no hlavna stanica sa nachadza na mieste kam siahalo predmestie stredovekeho mesta.
30.12.2010 (18:10)  
M) Tak Bratislava hl.st má proti Praze–Holešovicím jednu nespornou výhodu – ministerstvo dopravy je v reálné pěší docházkové vzdálenosti. :-)
registrovaný uživatel hasitobur  mail  
30.12.2010 (18:04)  
mikael.5 > Nevím kde bereš ta nesmyslná čísla o počtu zaměstnanců ČD. Na konci listopadu jich bylo 26674 a ne 60000. A velkou část z nich bude ke svému provozu potřebovat i ten soukromník, protože ty zaměstnanci zajišťují provoz v celé síti. Navíc mají být tito zaměstnanci od ČD převedeni pod SŽDC a více než 1000 dalších bude propuštěno.
  1 2 3 4 5 ... 19      Zpráv na stránku:   

Komentáře vyjadřují názory čtenářů.
Redakce nenese žádnou zodpovědnost za jejich obsah.

- dopisovatel nebo člen ŽP, - editor nebo admin ŽP

Přidat komentář
Komentáře mohou vkládat pouze registrovaní uživatelé.
Před vložením komentáře je nutné se buď přihlásit, nebo zaregistrovat.
Přihlášení
 
 
  
 
   Zaregistrovat

© 2001 - 2024 ŽelPage - správci


Info
informacni okenko