Vonku je krásny deň. Slnečné lúče konečne príjemne hrejú a jemne šteklia pokožku, vysilenú po boji s všadeprítomnou poľskou posypovou soľou, ktorá sa ešte kde tu hmýri v uliciach po nervy drásajúcej zime. Jar nepochybne prichádza. Aby toho nebolo málo, na okennú parapetu mi odrazu sadá glezg hrubozobý. Zasnene hľadím na toto úchvatné prírodné divadlo, keď tu odrazu lom svetla spôsobí, že glezg vyzerá z istého uhla ako laminátka po EH oprave. Začína ma opantávať vzrušenie, že by… že by to predsa len vyšlo…? Neváham a rýchlymi pohybmi myšou, pri ktorých by aj snáď aj Millennium Falcon zbledol závisťou, sa dostávam do svojej schránky na ŽelPage a MÔJ TY BOŽE SVÄTÝ FOTÓN, NAOZAJ MA VYBRALI!!!

Pokračování