Vonku je krásny deň. Slnečné lúče konečne príjemne hrejú a jemne šteklia pokožku, vysilenú po boji s všadeprítomnou poľskou posypovou soľou, ktorá sa ešte kde tu hmýri v uliciach po nervy drásajúcej zime. Jar nepochybne prichádza. Aby toho nebolo málo, na okennú parapetu mi odrazu sadá glezg hrubozobý. Zasnene hľadím na toto úchvatné prírodné divadlo, keď tu odrazu lom svetla spôsobí, že glezg vyzerá z istého uhla ako laminátka po EH oprave. Začína ma opantávať vzrušenie, že by… že by to predsa len vyšlo…? Neváham a rýchlymi pohybmi myšou, pri ktorých by aj snáď aj Millennium Falcon zbledol závisťou, sa dostávam do svojej schránky na ŽelPage a MÔJ TY BOŽE SVÄTÝ FOTÓN, NAOZAJ MA VYBRALI!!!

Ťažko opísať ten euforický pocit, keď sa stanete ďalším autorom vo Výbere šotoklubu. Maximálne tak víťazný gól vo svojom prvom zápase za TJ Zavažan Kálnica by sa dal k tomuto úspechu vzdialene prirovnať. Okamžite volám mame, nech rýchlo kúpi chlebíčky a vajíčkovú nátierku na jednohubky a pre istotu to isté poviem aj babke, nech je to všetko zdvojené. Na facebook dávam oslavný status o tomto míľniku, ktorý získa rekordný počet 93 klikov na „Páči sa mi to“, 48 na „Super“, 41 na „Žasnem“ a 6 závistlivcov si neodpustilo hanebné „Štve ma to“. Chvíľu uvažujem nad tým, či si rýchlo nezaložím účet aj na iných sociálnych sieťach, ale po krátkom premýšľaní túto myšlienku zavrhujem a píšem len krátky inzerát do miestnych novín „Pieštansko-Novomestsko-Myjavsko“. Ale to už v galérii vychádza prvá fotka pod mojou kuratelou a začínajú sa prvé pochybnosti. Mám na to? Som dostatočne odborne spôsobilý? Disponujem potrebnou manuálnou zručnosťou a psychickou odolnosťou? A čo na to Ján Tleskač? Bez otáľania objednávam z internetu najnovšie vydanie Majstrovstva práce s DSLR a dúfam, že za dva týždne sa dostanem aspoň do polovice. Odrazu si všimnem, že glezg si ešte stále hovie na okne a zamyslene na mňa hľadí. Angažovane kývne hlavou na znak podpory, ekvilibristicky zakrepčí na hrane parapety a odlieta do temných hvozdov na pozadí. Posilnený týmto epickým úkazom sa mi opäť vracia stratené sebavedomie a s radosťou zvýsknem do povetria „Nad Tatrou sa blýska, keď Výber šotoklubu si ťa získa!“

Priatelia, tento krátky úvod by som chcel venovať všetkým hnidopichom a špekulantom, ktorý si túto milú rubriku pomýlili s písomnými maturitami zo slovenského/českého jazyka a literatúry. Ďalej sa však pokúsim zachovať dekórum a pokračovať vo vážnejšom tóne. Vo vodách tuzemského internetu je táto rubrika ojedinelá a od začiatku na ňu nedám dopustiť. Je stále menej a menej časté natrafiť vo vodách železničnej fotografie na prínosné komentáre ku zverejneným záberom, ktoré by mohli širokej verejnosti poskytnúť cenné informácie alebo aspoň vodítko k tomu, čo naša komunita považuje za zaujímavé a inšpirujúce. Fotografovanie je síce nepochybne činnosťou tvorivou a subjektívnou, ale priazeň a ohlas publika je predsa neodmysliteľným „korením“ celého procesu. Odpustite tento mierne patetický úvodník, ale pozorujem masy autorov, ktoré si nikdy nenechajú poradiť, konštruktívnu kritiku berú ako urážku a akýkoľvek názor za zbytočný, lebo fotografovanie vyslovene pramení z hĺbky duše každého jedinca a čo koho do takýchto intímnych záležitostí. Zamýšľam sa potom nad tým, aký zmysel má pre nich zverejňovať svoje zábery na svetle sveta… Dosť však bolo filozofických úvah, rád by som Vám tejto chvíli predstavil tri fotografie za uplynulé dva týždne, ktoré ma prinútili k zamysleniu.

T 47.005

Úžasná práca, fotografia, ktorá búra zažité stereotypy. Žasnem nad tým, koho vôbec napadne odfotiť niečo takéto, vlak odzadu a dokonca ešte aj v protisvetle. A svete div sa, ono to funguje a funguje to dokonale! Opar nad opustenou krajinou, zarastená trať, odlesky na boku vlaku, ktorý odchádza niekam do neznáma… A k tomu tie dve červené smutné „oči“, ktoré sklesnuto čakajú, kým ich nahradí nejaké modernejšie, výkonnejšie a nepochybne škaredšie vozidlo. Mystická atmosféra tu pramení priam z každého pixelu. Inak, „atmosféra“, čarovné to slovíčko, ktorým sa často pri fotografiách oháňame. Znamená pre mňa emóciu a príbeh, ktorý si viem z fotky odniesť a ktorý ma donúti pozrieť si daný záber aj viackrát za sebou. A v tomto prípade je tých príbehov neúrekom a každý si určite osvojí ten vlastný.

Detail fotografie

NSB Di 4

Železničnému modelárstvu vôbec neholdujem, ale čo občas predvádza Trainmaniak, je úžasné. Obľúbená zábavka hádať z náhľadu model alebo skutočnosť a potom si fajne mädliť ruky, že mňa len tak nenachytajú, má v tomto prípade šokujúce rozuzlenie. No uvážte, kto by už bol taký „maniak“, že by dorobil ešte aj tmavé čelo a úplne tým zmiatol diváka? Navyše ten pocit severských diaľok, nekonečnej bielej pustatiny a treskúcej zimy je priam hmatateľný. Keď raz Microsoft pustí do sveta nové vydanie Train Simulatora, tak bude vyzerať presne takto!

Detail fotografie

475.111 + 751.010-0

Niektorí možno zdvihnú obočie, že do výberu sa dostala práve táto fotografia. To tam nebolo nič s dych berúcim násvitom vychádzajúceho slnka alebo nejakou spektakulárnou scenériou na pozadí? No bolo. A bolo to pekné. Ale získala si ma autorova odvaha pustiť sa do ťažkého boja, kde na jednej strane ringu stojí parná lokomotíva a na druhej nesmierne silný protivník v podobe šedohnusu na oblohe. Získať v takýchto prípadoch dobre exponovanú fotografiu bez toho, aby sa para zliala s oblohou do jedného veľkého neidentifikovateľného magľajzu si vyžaduje súzvuk fotografa so svojim aparátom ako aj dobré editačné schopnosti. Viem o čom hovorím, keďže viackrát som v takýchto situáciách pohorel. Navyše oceňujem, že autor si odpustil prevod do čiernobieleho „retra“, ktorý síce veľmi spoľahlivo zamaskuje spomínané expozičné problémy, ale často sa používa bez rozmyslu a posúdenia dopadu na vyznenie fotografie.

Detail fotografie