Komentár — Nie je to tak dávno, čo sa väčšina z nás (tzn. obyvateľov ČR a SR) o Poľsku (najmä jeho východnej časti) často oprávnene vyjadrovala s úškrnom a nad mnohými reáliami sa človek musel pousmiať. No v tomto tisícročí Poliaci (skoro až neuveriteľne) napredujú. Keďže do tejto krajiny, ležiacej na sever od našich hraníc, chodím pomerne často (služobne, ale vzhľadom na zmenu bezpečnostnej situácie vo svete čoraz častejšie aj súkromne – kvôli pamiatkam, nákupom, kultúre či k moru), ten progres vidím na vlastné oči a dovolím si tvrdiť, že dnes sú Poliaci v mnohom pred nami.

Zmena je vidieť aj na železniciach – už to nie sú len nekonečné pomalé jazdy a všadeprítomné EN57 či EP/EU07. Cestu k moru (trvajúcu len 7 hodín z Bohumína) môžete absolvovať v klimatizovanom EC ťahanom Taurusom (pardon: „Husarzom“ EU 44) alebo dokonca Pendolinom, na tratiach sa vyskytuje mnoho nových či rekonštruovaných vlakov domácej, ale aj zahraničnej výroby. Práve pri pohľade na nové jednotky domácich producentov Newag Nowy Sącz a PESA Bydgoszcz, vyrábané v pomerne veľkom počte, som sa rozhodol zistiť, koľko také jednotky stoja a ako sú na tom pri cenovom porovnaní so zahraničnou konkurenciou (tých, ktorý by ma chceli upozorniť, že názvy daných miest som mal uviesť v tvare Nový Sonč a Bydhošť chcem upozorniť, že ide o historické exonymá).

Technická úroveň a dizajn jednotiek je určite porovnateľný „s tuzemskou konkurenciou“ (Škoda Transportation, ŽOS Vrútky) alebo „so západoeurópskou konkurenciou“, o čom svedčí aj úspech oboch výrobcov v tendroch v Taliansku (1), (2), či realizované dodávky jednotiek PESA Link do Nemecka (dopravca Niederbarnimer Eisenbahn) či Českej republiky. Určite budú mnohí z Vás spochybňovať spoľahlivosť, ale podľa poľských železničných fans to nie je také zlé a spoľahlivosť veľmi závisí od údržby (viď problémy ZSSK s r. 381, 861 či súpravami „Push-Pull“). Porovnanie umožňuje skutočnosť, že v Poľsku sa nachádza niekoľko závodov renomovaných zahraničných výrobcov (napr. Bombardier, Alstom, Stadler) a z nich spoločnosť Stadler sa zúčastňuje niektorých súťaží na dodávku nových jednotiek (a dokonca niekoľko aj vyhrala: PKP IC, Łódzka Kolej Aglomeracyjna, Koleje Mazowieckie, Koleje Śląskie).

Dlhodobo sa tvrdilo, že za úspechmi domácich výrobcov sú prehnane nízke ceny, ktoré vytlačili zahraničných výrobcov (hoci na úkor kvality). No už ani v Poľsku neplatí, že vždy je rozhodujúcim kritériom cena. Koleje Śląskie síce dali kritériu cena váhu až 92 % a záručnej dobe 8 %, ale Województwo zachodniopomorskie dalo kritériu cena len 60 % váhu, ďalšie kritériá sú záručná doba (10 %), čo najskorší termín dodania prvých troch súprav (10 %), podiel nízkopodlažnej časti v trojdielnych jednotkách (5 %), podiel nízkopodlažnej časti v štvordielnych jednotkách (5 %), technická úroveň (5 %) a spoľahlivosť (5 %). Ešte ďalej zašiel dopravca Łódzka Kolej Aglomeracyjna (ŁKA), ktorý podobne ako v tendri z r. 2012 (ktorý vyhral Stadler s jednotkami FLIRT) dal kritériám nasledujúce váhy: cena 40 %, náklady na údržbu 30 %, nákladová efektívnosť (merané ako súčin spotreby energie a hmotnosti vlaku) 20 % a počet sedadiel v jednotke nad 140 sedadiel 10 %. Zaujímavosťou je, že ŁKA očakáva priemerný ročný obeh jednej súpravy približne 150 tis. km (tzn. 410 km denne), preto požadujú minimálnu životnosť vlaku 35 rokov alebo 4 mil. km. Toľko km najazdí jeden Stadler FLIRT spoločnosti LEO EXPRESS približne za 8 rokov (používanie vlaku je samozrejme rozdielne u ŁKA a u LEO EXPRESS-u). V odkazoch je možné vyhľadať aj technické detaily, ktoré sú požadované (1), (2). Samozrejme, aj v Poľsku niekedy dochádza k protestom jednotlivých výrobcov na nejasné alebo diskriminujúce kritériá či prehnané sankcie.

Na cenové porovnanie poľských výrobcov a renomovanej západoeurópskej konkurencie som použil dáta z 2 tohtoročných tendrov na elektrické jednotky, ktorých sa zúčastnili všetci traja producenti. Spoločnosť Newag ponúkla svoje jednotky Impuls, spoločnosť PESA jednotky Elf2 a Stadler jednotky FLIRT3. Išlo o tendre na dodávku 12 trojdielnych jednotiek a 5 štvordielnych jednotiek pre Województwo Zachodniopomorskie (WZ) a 13 jednotiek pre Koleje Śląskie (KS) – (2 trojdielne jednotky, 1 dvojdielna jednotka, 10 štvordielnych jednotiek), pričom prvý tender vyhral Newag a druhý tender vyhrala spoločnosť PESA.

Z dôvodu, že v tendroch sa obstarávali rôzne počty viacdielnych jednotiek, nedá sa určiť priemerná cena na jednotku, ale z prehľadu je zrejmé, že náklady na obstaranie poľských jednotiek sú na úrovni 65 – 76 % zahraničných výrobcov (v tomto prípade reprezentovaných spoločnosťou Stadler). A to je veľmi zaujímavá hodnota. V Poľsku sa dajú nájsť aj príklady ešte nižších cien, najmä v prípade, ak PESA ponúkne namiesto jednotiek Elf/Elf2 jednotky Acatus Plus.

V čase dokončovania tohto článku došlo aj k otváraniu ponúk v (už vyššie spomínanom) tendri Łódzkiej Kolei Aglomeracyjnej (ŁKA) na 14 trojdielnych jednotiek. Kontrakt zahŕňa aj 12-ročnú údržbu (predpokladá sa, že za dané obdobie jednotky najazdia okolo 1,8 mil. km). Kritéria boli nastavené rozumne: obstarávacia cena 40 %, náklady na údržbu 30 %, nákladová efektívnosť (merané ako súčin spotreby energie a hmotnosti vlaku) 20 % a počet sedadiel v jednotky nad 140 sedadiel 10 %. Na základe týchto kritérií vyhral v r. 2012 Stadler s FLIRT-ami a rovnaký výsledok sa očakával aj teraz. Malo sa totiž za to, že jednotky z PESY a Newagu sú síce lacné (pri kúpe), ale náročné a drahé na údržbu a sú oveľa menej efektívne ako moderné hliníkové jednotky „zo západu“. A tu došlo k obrovskému prekvapeniu. PESA síce (čiastočne) potvrdila povesť, keď jej jednotky boli o trochu lacnejšie (ale len o 1 %) oproti Stadleru a údržba by bola až o 83 % drahšia. Úplne inú ponuku ale predostrel Newag, ktorý svoje jednotky Impuls ponúkol za 91 % ceny Flirtov (tzn. drahšie ako v iných tendroch – porovnaj predchádzajúci odstavec a tabuľku. Pritom platí, že Stadler ponúka veľmi stabilnú cenu po prepočte na 1 diel. Ceny spoločností PESA a Newag výrazne kolíšu), ale za ich údržbu požaduje len 67 % z ceny Stadleru. Hodnoty sú v nasledujúcej tabuľke:

Prepočet hodnôt na CZK (pri predpokladanom obehu 1 súpravy 150 tis. km ročne)

Hodnota kontraktu na dodanie 14 trojdielnych jednotiek vrátane 12-ročnej údržby tak teda predstavuje približne 1,4 mld. Kč bez DPH v prípade Newagu (podiel nákladov na údržbu je približne 14 % z hodnoty kontraktu), približne 1,6 mld. Kč bez DPH v prípade Stadleru (podiel nákladov na údržbu je približne 18 % z hodnoty kontraktu) a približne 1,8 mld. Kč bez DPH v prípade PESY (podiel nákladov na údržbu je približne 28 % z hodnoty kontraktu). Škoda, že ŁKA nezverejnila aj údaje o deklarovanej nákladovej efektivite a počte sedadiel v jednotlivých ponúknutých jednotkách.

Nedalo mi to, aby som uvedené hodnoty neporovnal „s domácim“ (a ešte stále preferovaným) výrobcom Škoda Transportation (ŠT) a jeho jednosmernými elektrickými jednotkami RegioPanter r. 440 ČD (typ Škoda 7Ev). Je mi jasné, že niekto môže namietať, že sa nedajú porovnávať koncepčne rozdielne vlaky (napr. kvôli spoločným Jakobsovým podvozkom u konkurencie) a aj šírka dverí je rozdielna. Ale myslím, že každého „normálneho“ dopravcu skôr zaujíma, aké sú obstarávacie a prevádzkové náklady, aká je spoľahlivosť vlaku či záručná doba pri splnení zadaných podmienok tendra (napr. počet sedadiel, podiel nízkopodlažnej časti, počet dverí, napájacia sústava, dĺžka jednotky, trvalý výkon, maximálne zrýchlenie a rýchlosť). A z tohto pohľadu nie je žiadny zásadný rozdiel medzi štvordielnymi jednotkami s Jakobsovými podvozkami a trojdielnymi jednotkami RegioPanter (pohľad na technické údaje napr. Impuls Newagu a RegioPanter od ŠT Vás o tom presvedčí).

ŠT dodala ČD pre zabezpečenie dopravnej obslužnosti v Královehradeckom a Pardubickom kraji 5 kusov trojdielnych jednotiek RegioPanter r. 440 v sume 680 033 375 Kč bez DPH, tzn. 1 jednotka stála 136 mil. Kč. Punc serióznosti verejnému obstarávaniu zdanlivo dodalo aj 40 % spolufinancovanie zo strany Európskej únie.

V roku 2015 obstarával dopravca PKP Szybka Kolej Miejska w Trójmieście (SKM) 2 štvordielne elektrické jednotky, ktoré už nasadzuje do prevádzky v oblasti aglomerácie Gdansk, Sopot a Gdyňa. Do tendra sa prihlásili spoločnosti PESA (s ponukou 36 039 000 PLN brutto – tzn. vrátane 23 % DPH) a Newag (s ponukou 35 571 600 PLN brutto). SKM si za dodávateľa vybrala spoločnosť Newag, ktorá dodala svoje jednotky Impuls. Po prepočte na CZK (1 PLN = 6,21 CZK) sa dostávame na sumu 89,8 mil. Kč bez DPH za 1 jednotku. V rámci tvorby tohto prehľadu som sa pozrel na dáta z 5 tendrov (SKM, Województwo Zachodniopomorskie, Koleje Śląskie, Koleje Małopolskie, ŁKA) a aj v prípade, že by som použil najvyššiu priemernú cenu jednotiek Impuls, ktorú Newag ponúkol v tendri dopravcu Łódzka Kolej Aglomeracyjna, tak obstaranie štvordielnej elektrickej jednotky by stálo v prepočte 114 mil. Kč. Myslím, že rozdiel viac ako 20 mil. Kč na jednej súprave je dobrý dôvod aspoň na zamyslenie, veď tie peniaze sa dajú využiť aj inak.

Z porovnania vyplýva, že náklady na obstaranie jednotky Newag Impuls v Poľsku sú na úrovni 66 – 84 % obstarávacej ceny RegioPantera v Česku (tzn. že RegioPanter je drahší o 19 – 50 %). Na škodu daňových poplatníkov a cestujúcich však jednotky Impuls ani Elf nie sú schválené v Českej republike ani na Slovensku. Taktiež z toho vyplýva, že cena jednotiek RegioPanter je zrovnateľná s cenou jednotiek FLIRT3 (otázka znie, či sú zrovnateľné aj po technickej a prevádzkovej stránke).

Aby to s tou cenou ale nebolo také jednoznačné, tak pripájam údaje z Talianska. Poľská spoločnosť Newag vyhrala tender na dodávku 5 trojdielnych elektrických jednotiek pre dopravcu Ferrovie del Sud Est e Servizi Automobilistici (FSE) za 20,2 mil. EUR, s opciou na dodávku ďalších 10 kusov. Dodané budú jednotky novej generácie Impuls (označované ako Impuls II), avšak cena takejto jednotky je približne o 50 % vyššia ako súčasných jednotiek Impuls v Poľsku. A to je už veľmi podobné cene, za akú ponúka v Taliansku spoločnosť Alstom svoje populárne súpravy Coradia Meridian Jazz.

Zaujímavá je aj cenotvorba ŠT, pretože priemerná cena jedného dielu 5-dielnej jednosystémovej (striedavej) jednotky pre National Express Rail (NER) v Nemecku je približne o pätinu vyššia ako pri dodávkach dvojsystémových InterPanterov (r. 660 a 661) pre linku R13, pričom v rozsahu väčšom tendri NER spoločnosť ŠT porazila „západoeurópsku“ konkurenciu.

Je teda zrejmé, že cena nových jednotiek sa môže výrazne líšiť a veľmi závisí aj od nastavenia kritérií vo výberových konaniach. Malo by však byť v záujme všetkých objednávateľov dopravy a dopravcov obstarávať kvalitné vlaky za rozumnú cenu (maximalizovať úžitok). A chcel by som teraz vedieť, či zodpovední ľudia na Ministerstvách dopravy ČR a SR a v manažmente štátnych dopravcov môžu s čistým svedomím a pri plnom vedomí povedať, že tak robia…

Zdroje: Wikimedia Commons [1], [2], [3], [4], [5], [6], [7], [8], [9], [10], [11], [12], [13], [14]