..: Slovenské železnice čaká revolúcia, ozdravný plán má zelenú :..

362.009 ZSSK v čele R 600 opouští žst. Žilina, foto: Juraj KováčBratislava — Žiadne apokalyptické rušenie tratí, žiaden zánik regionálnej vlakovej dopravy. Takto končí prvá fáza hystérie súvisiacej s prípravou plánu na ozdravenie štátnych železničných spoločností na Slovensku, ktorý pred 14 dňami prvýkrát prezentovalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, a ktorý dnes definitívne schválila vláda. Slovenské železnice napriek tomu čaká najväčšia zmena od roku 1945. Rozložená je do troch rokov a na jej konci majú stáť tri finančne stabilné spoločnosti bez dnešných astronomických dlhov, blížiacich sa miliarde eur. Cenou za postavenie štátnych dráh na nohy bude prepustenie každého šiesteho zamestnanca, kompletné prehodnotenie dopravnej politiky, ale aj rekordná, viac než miliardová pomoc štátu a predaj časti Carga. Zatiaľ najkomplexnejšia železničná koncepcia v dejinách samostatného Slovenska vzbudzuje značné vášne, nad jej hodnotením sú však polarizované aj samotné odbory. Čísla totiž hovoria jasnou rečou: balíček prvej pomoci je v tomto prípade aj balíčkom poslednej záchrany.

Krok pred bankrotom

350.004, R 603 Čingov, Štrba, foto: ŽížaHľadaním riešenia katastrofálnej situácie slovenských železníc sa vláda Ivety Radičovej začala zaoberať už v lete minulého roku, keď poverila ministra dopravy Jána Figeľa vypracovaním návrhov na revitalizáciu upadajúceho sektora. Naliehavosť problému krátko nato zvýraznili hospodárske výsledky za rok 2010, v ktorých ŽSR, ZSSK aj ZSSKC vykázali historicky najvyššie ročné straty, a to aj napriek miernemu hospodárskemu oživeniu, ktoré bolo často prezentované ako univerzálny a zaručený liek na ekonomickou recesiou spôsobený pokles dopravných výkonov. Spoločný dlh všetkých troch zložiek štátnych železníc sa tak vyšplhal na hranicu jednej miliardy eur, a to bez perspektívy na dlho očakávaný pozitívny zvrat situácie.

Nesprávne nastavené procesy, ktorých dôsledkom je koncentrácia rozhodovacích kompetencií v rukách nezaangažovaných úradníkov v centrálach a bezmocnosť výkonných vedúcich v regiónoch. Výsledok je charakteristický stav „kolektívnej nezodpovednosti“, vedúci ku stratám v prevádzke.

Dôvodov dlhodobého úpadku železničnej dopravy je pritom hneď niekoľko, od nekonkurencieschopnej obchodnej politiky dopravcov cez príliš vysoké poplatky za využitie dopravnej cesty, nevýhodné rozdelenie majetku dopravcov v roku 2005, až po neochotu krajov koordinovať a integrovať regionálnu osobnú dopravu. Do rovnice navyše vstupuje dlhodobo neefektívne hospodárenie jednotlivých spoločností, v minulosti vykrývané jednorazovou štátnou pomocou alebo komerčnými úvermi, ktoré však krízové stavy len odsúvali ďalej do budúcnosti. Dôkazom môže byť práve štátny nákladný dopravca, ktorý ani raz za dobu svojej existencie nebol schopný tržbami pokryť svoje náklady. K strate vo výške 191 miliónov eur v roku 2010 pritom dospel aj napriek trom finančným injekciám v celkovej výške 182 mil. € v rokoch 2008 a 2009, a to dokonca ani v stave, keď u Carga musí ZSSK prakticky povinne objednávať služby posunu a údržby vozidiel za komerčných podmienok.

812.041 s dvěma vozy 011-Btax na Os 4333, Podunajské Biskupice - Rovinka (28.4.2008), foto: Tomáš GerčákHlavne regionálna osobná doprava pritom čelí dlhodobému poklesu počtu cestujúcich. Nemalý podiel na tom má kompletná absencia koordinácie na úrovni vyšších územných celkov, ktoré objednávajú a subvencujú autobusy, nie však vlakové spoje. V extrémnych prípadoch tento stav viedol k súbehom liniek, pri ktorých slabo vyťaženej lokálnej trati konkurujú často stovky krajských autobusov týždenne. Celkovej bilancii ZSSK nepomohla ani skutočnosť, že v platnosti prechádzajúcej zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme (2008-2010) štát reálne platil o 34 % menej výkonov, než si objednal. Dopravca chýbajúce prostriedky vykrýval z bankového úveru, ktorý však vo svojej súčasnej finančnej kondícii nie je schopný splácať.

Drastické úspory predovšetkým?

V súvislosti s finančným ozdravením železníc rezonovali v slovenskej spoločnosti od začiatku roka predovšetkým dve otázky: prepúšťanie a rušenie spojov (veľmi často mylne vydávané za „rušenie tratí“). Faktom zostáva, že v čase neudržateľných výdavkov je razantné šetrenie očividnou voľbou. Ako však ale naznačoval náš článok približne spred mesiaca, „nič sa neje také horúce, ako sa to navarí“. Platí to aj pre plán znižovania nákladov, ktorý v jeho pôvodnej drakonickej pracovnej verzii poslala vláda na prepracovanie. Z pôvodného zoznamu tratí, po ktorých podľa odborárov od prvej zmeny GVD nemalo prejsť už ani koleso, nakoniec zostalo päť relácií s najmenšou vyťaženosťou. Hojne diskutovaný katastrofický scenár odpísania stoviek vlakov sa tak nakoniec sústredí na menší počet liniek. Mimoriadna zmena grafikonu k 1. 5. 2011 bude znamenať úplný koniec 374 vlakov a určité obmedzenia u ďalších 110 z celkovo vyše 1600 vypravovaných spojov. Bez regionálnych vlakov zostanú trasy

* návratnosť je vyjadrená ako podiel tržby/náklady za rok 2010
** obvyklá obsadenosť spojov cestujúcimi za rok 2010

Osud ďalších liniek bude závisieť od konkrétnej výkonnosti jednotlivých tratí po zavedení všetkých opatrení revitalizačného balíčka. MDVRR si v tejto otázka zatiaľ necháva možnosti otvorené podľa toho, či sa na najviac stratových tratiach podarí osobnú dopravu oživiť. Z „čiernej listiny“ najstratovejších tratí zostávajú zachované všetky tie, kde neexistuje adekvátna autobusová náhrada, ale kde obce dokázali pri spoločných rokovaniach vyargumentovať nutnosť zachovania železničného spojenia (napr. Myjava - Vrbovce s návratnosťou 0,5 % a vyťaženosťou 5-20 cestujúcich).

Modrá armáda prepúšťa, hlavne v administratíve

Prepúšťanie na železniciach
  • Železnice Slovenskej republiky: 2700
    • 1. 7. 2011 - 1700
    • 31. 12. 2012 - 1000
  • Železničná spoločnosť Cargo Slovakia: 1800
    • 1. 7. 2011 - 400
    • 1. 9. 2011 - 700
    • 1. 1. 2012 - 700
  • Železničná spoločnosť Slovensko: 621
    • 1. 4. 2011 - 100
    • 1. 5. 2011 - 131
    • 1. 1. 2012 - 130
    • 1. 1. 2013 - 130
    • 1. 1. 2014 - 130

Azda najvýbušnejšou témou uplynulých týždňov sa na Slovensku stalo veľkoplošné prepúšťanie zamestnancov štátnych železničných spoločností. Do roku 2013 ich príde o prácu 4990, teda necelá šestina všetkých železničiarov na Slovensku. Celý proces bol pritom naštartovaný už pred mesiacom, keď vláda rozhodla o zoštíhlení najvyššieho manažmentu železničných dopravcov na polovicu, vďaka čomu predpokladá do dvoch rokov úsporu skoro 4 miliónov eur (100 mil. Kč). Minister dopravy Ján Figeľ následne železničným manažérom znížil odstupné na tri mesiace, a aj to len v prípadoch, ak na pozícii pôsobili aspoň pol roka. Ďalšie vlny znižovania stavov sa majú sústrediť predovšetkým na administratívnych pracovníkov a riadiace orgány spoločností. Celkovo by železnice na personálnych nákladoch mali ušetriť až 70 miliónov eur (1,74 mld. Kč) ročne.

Pokladní ZSSK, foto: Vlaky.netNajmenej sa rušenie pracovných miest dotkne osobného dopravcu ZSSK, ktorý od začiatku tohto roka do januára 2013 príde o 621 zamestnancov. Mnohé pozície, s ktorými ZSSK od 1. apríla a 1. mája nepočíta, navyše už teraz nie sú reálne obsadené. S prevádzkovými zamestnancami sa národný dopravca rozlúči v podstate len na miestach, kde bude ukončená osobná doprava. Najviac železničiarov naopak opustí služby ŽS Cargo Slovakia: už do konca roka ich bude 1800.

Zásadná reštrukturalizácia následne čaká Železnice Slovenskej republiky, u ktorých má odchod 1700 zamestnancov sprevádzať zjednodušenie dnešnej riadiacej hierarchie. Správca infraštruktúry by si po transformácii mal vystačiť s menším počtom úrovní riadenia a menej komplikovanou organizačnou štruktúrou. Tá okrem iného zlúči niektoré podporné činnosti, ako personálne oddelenie, ekonomické a právne služby, z niekoľkých pobočiek na jediné miesto. Aktuálny plán predpokladá nasadenie doteraz najrozsiahlejšieho sociálneho programu, aký slovenské železnice pamätajú, v snahe nájsť väčšine bývalých zamestnancov miesta v súkromnom sektore. Predovšetkým o technické profesie už prejavilo záujem niekoľko podnikov v rôznych častiach Slovenska; horšia bude pravdepodobne situácia s administratívnymi zamestnancami.

Minimum investícií, kým nebudú zdroje

Prototyp vozu Bdteer ZSSK, Žilina, 30.1.2009, foto: Juraj KováčÚsporné opatrenia v železničných podnikoch popri personálnych nákladoch predpokladajú tiež výrazné zlacnenie nákupov materiálu a služieb. ZSSK v nasledujúcich troch rokoch čaká obdobie investičného sucha. Nová zásada totiž znie: železnice môžu nakupovať len to, na čo skutočne majú – a to pri súčasných hospodárskych výsledkoch nie je prakticky nič. Až do roku 2013 tak budú zastavené alebo zabrzdené aj nákupy nových vozidiel a modernizácie.

Stop-stav nepostihne len súpravy spolufinancované z Operačného programu Doprava (rady 951, 381, 861 a 671). Ministerstvo pritom naznačuje, že chce, aby ZSSK ešte do konca rozpočtového obdobia v roku 2013 vypracovala ďalší projekt na nákup vozidiel s finančnou podporou európskych fondov. Na počte 44 sa však úplne zastavuje modernizačný program osobných vozňov Bdteer/Bdgteer pre regionálnu dopravu, ktorých dodávky budú pokračovať až v roku 2014. Obnova vozidlového parku by zároveň v budúcich rokoch nemala stáť výhradne na nákupoch a rekonštrukciách, ale má sa do nej vo väčšej miere zapojiť operatívny leasing, ktorý bol doteraz doménou predovšetkým súkromných dopravcov.

162.038 ZSSK po revizi, depo Žilina, foto: Juraj KováčHlavným nástrojom nákupov a predajov sa u železničných spoločností stanú elektronické aukcie. ZSSK aj ŽSR si túto formu zadávania zákaziek vyskúšali už minulý rok, keď pri niektorých menších nákupoch dosahovali úspory až 40 % pôvodnej ponúkanej ceny. Podľa nových pravidiel sa však anonymné internetové aukcie stanú štandardom pre všetky podlimitné tendre, ako aj pre plánované odpredaje nepotrebného majetku a starých vozidiel. Ministerstvo ďalej tlačí na dráhy, aby obmedzili outsourcing služieb na nutné minimum a prevzali späť niektoré podporné činnosti, k čomu má pomôcť aj plánovaný prevod majetku medzi ZSSKC a ZSSK.

Motívom všetkých finančných opatrení je snaha za každú cenu znížiť dnešné zadlženie železníc a ich návrat k vyrovnanému hospodáreniu v čo najkratšom čase. Predbežné opatrenia v ZSSK už znížili minuloročnú stratu z plánovaných 78 mil. € na končených 68 miliónov (1,7 mld. Kč); do konca roku 2012 by však osobná doprava mala byť na nule a od ďalšieho roka začať tvoriť mierny zisk.

  ŽSR ZSSK ZSSKC Spolu
Hodnota majetku k 31. 12. 2010 2 960 mil. € 673 mil. € 685 mil. € 4 318 mil. €
Hodnota záväzkov vrátane pomoci štátu k 31. 12. 2010 592 mil. € 439 mil. € 518 mil. € 1 549 mil. €
Zadlženosť spoločnosti 20 % 65 % 75 % 36 %
Neuhradená strata minulých období od štátu 196 mil. € 157 mil. € 0 353 mil. €
Hodnota návratnej štátnej finančnej výpomoci 69,9 mil. € 0 166 mil. € 235,9 mil. €
Zdroj: Program revitalizácie železničných spoločností

Rekordné dotácie a príprava na predaj Carga

R 604 Dargov, Žilina - Teplička nad Váhom, foto: PayusNa ceste z finančného dna má slovenským železniciam pomôcť historicky najväčší finančný balík Ministerstva dopravy. Na rozdiel od núdzovej peňažnej pomoci v minulých rokoch však nebude mať charakter pôžičky, ale štandardných zmluvných dotácií na základe objednávky štátu. Správca infraštruktúry ŽSR si tak len do roku 2013 prilepší o 300 miliónov eur na ročných poplatkoch; ďalších 27 miliónov chce MDVRR venovať na vysporiadanie majetku, ktorý dnes železnice využívajú, ale reálne nevlastnia.

Impozantnú čiastku má zo štátneho rozpočtu prisľúbená osobná doprava. Na základe novej 10-ročnej zmluvy MDVRR dopravcovi na nasledujúce tri roky garantuje ročnú subvenciu v rekordnej výške 205 miliónov eur. Takúto sumu národný dopravca nedostával ani v dobe výrazne vyšších objednávok dopravných výkonov pred rokom 2003. Druhou významnou peňažnou infúziou pre ZSSK má byť splatenie starých dlhov štátu, ktoré siahajú až do roku 2004. Dlhodobo neplatené výkony dnes dopravca pokrýva z troch komerčných úverov, prispievajúcich k jeho ďalšiemu zadlžovaniu.

131.078 s nákladním vlakem za běžného provozu žst. Žilina, foto: Juraj KováčV nasledujúcich rokoch tak štát ZSSK uhradí chýbajúce platby za základnú dopravnú obslužnosť vo výške 242 mil. € (6 mld. Kč) a prevezme jej aktuálne záväzky voči konzorciu EUROFIMA v hodnote ďalších 140 miliónov (3,5 mld. Kč). Aj napriek zastaveným dotáciám do nákupu vozidiel bude štátny rozpočet aj v nasledujúcich rokoch pripravený prispieť na projekty realizované ZSSK v rámci Operačného programu Doprava. Vyrovnaním starých dlhov tak má na začiatku roka 2013 Železničná spoločnosť eliminovať svoje dlhy a začať aktívne podnikať od nuly. Desaťročná zmluva od roku 2012 zároveň do platby za ZDO započítava aj zložku primeraného zisku, ktorý začína na 1 % ročnej hodnoty zmluvy a zvýši sa, ak dopravca vykáže ďalšie úspory, alebo pritiahne viac cestujúcich.

Do konca roku 2013 teda štát v rámci finančného ozdravenia naleje do železničných spoločností neuveriteľných 1,18 miliardy eur (29 mld. Kč) – s výnimkou finančne najproblematickejšieho hráča, ŽS Cargo Slovakia. U neho revitalizačný program dochádza k záveru, že nastal čas zobrať podnik z rúk štátu. Dnešná situácia ZSSKC je však zásadne odlišná oproti roku 2006, keď bol pôvodný plán na jeho privatizáciu z politických dôvodov zastavený: hodnota dopravcu so 75% zadlžením a trhovým podielom 19 % (94 % v rámci železnice) je žalostne nízka a príležitosť na strategické spojenie s ČD Cargo pominula.

183.017 ZSSKC po revizi, depo Žilina, foto: Juraj KováčOzdravný plán preto Cargu predpisuje drastickú liečebnú procedúru, ktorá ho má do leta 2012 pripraviť na vstup investora. Štát ponúkne na predaj 66 % akcií spoločnosti. Do tej doby sa dopravca zoštíhli o štvrtinu zamestnancov, odpredá časť vozidiel a musí sa za každú cenu pokúsiť zvrátiť pokles trhového podielu aspoň na hranicu 44-45 miliónov prepravených ton ročne (pre porovnanie, ČD Cargo prepravuje približne 86 mil. ton). Prispieť k tomu má zásadná reorganizácia, flexibilnejší prístup voči zákazníkom aj zníženie cien, súvisiace najmä s  poklesom poplatkov za využitie dopravnej cesty, ktoré znížia súčasné náklady o 56 mil. eur (1,4 mld. Kč) ročne. Očakávané výnosy z predaja čiastočne očisteného Carga chce MDVRR použiť na splatenie časti jeho dlhov, predovšetkým vo vzťahu k ŽSR. Ak sa následne dopravca pod vedením strategického partnera stane ekonomicky sebestačným, bude môcť štát pristúpiť k predaju zvyšného podielu akcií a dovŕšiť tak úplnú privatizáciu nákladnej dopravy.

Napravenie starých chýb

811.020 ZSSK v průběhu údržby, depo Žilina, foto: Juraj KováčRok 2011 je pre železnice na Slovensku zlomovým, a autori revitalizačného plánu, na ktorom sa okrem ministerstva dopravy priamo podieľal Výskumný ústav dopravný a Žilinská univerzita, vidia v krízovom scenári príležitosť dať do poriadku staré deformácie, ktoré vo svete slovenských železníc prežívali z čias ČSD, prípadne boli ešte zhoršené pri delení unitárneho štátneho dopravcu v roku 2005.

Jedným z krokov má byť definovanie novej úlohy ŽSR ako komplexného správcu infraštruktúry. Okrem výstavby a údržby tratí a organizácie dopravy by mala najväčšia zo štátnych spoločností prevziať aj niektoré technické úkony. Zaisťovať bude nasadenie núdzovej techniky, ako nehodových vlakov a koľajových žeriavov, ktoré menší dopravcovia spravidla nemajú k dispozícii. Na komerčnej báze by tiež mala zaisťovať služby posunu a technickej kancelárie v staniciach.

Od 1. január/a tohto roka zároveň platí nový model vyberania poplatkov za využitie dopravnej cesty. Rieši dlhoročný stav, keď Slovensko malo jedny z najvyšších cien v EÚ, čo predražovalo dotovanú osobnú dopravu a vo veľkom diskvalifikovalo, alebo odháňalo, nákladných dopravcov. Podľa nových pravidiel fixné náklady na prevádzku železníc platí štát, zatiaľ čo dopravcom sú účtované variabilné náklady za využitie ŽDC. Táto zmena umožnila od začiatku roka znížiť poplatky pre nákladnú dopravu o takmer 67 %. Výpadky tržieb spôsobené takýmto znížením cien bude ŽSR kompenzovať jednak štát zvýšenou ročnou dotáciou; jednak predpokladaný zvýšený objem nákladnej železničnej dopravy.

813.017 ZSSK, 199.409 a 742.338 ZSSKC stojí v rotundě depa Žilina, foto: Juraj KováčZa jedno z najnešťastnejších rozhodnutí pri delení pôvodnej Železničnej spoločnosti na ZSSK a ZSSKC sa dodnes považuje ponechanie technického zázemia plne v gescii Carga, s výnimkou depa Poprad, ktoré vypravuje vlaky TEŽ. Osobný dopravca tak bol v minulých rokoch nútený svojej sesterskej spoločnosti platiť za využívanie objektov dep, technicko-hygienické ošetrenie súprav aj legendárne nekvalitnú ľahkú a strednú údržbu osobných vozňov. Toto riadené prelievanie peňazí z osobnej dopravy do Carga má teraz skončiť. MDVRR ako zástupca vlastníka oboch spoločností chce totiž do konca roka realizovať prevod majetku tak, aby servisné úkony k 1. 1. 2012 mohla prevziať priamo ZSSK. Zaujímavosťou je, že na rozdiel od niekoľkonásobného presunu kompetencií medzi ČD a SŽDC sa tento krok má uskutočniť bezplatne.

Pravidlo prvé: Dopravu musia koordinovať kraje a železnica musí mať prednosť

813.018 na posledním večerním obratu v žst. Púchov, foto: Juraj KováčAbsurdný systém objednávania verejnej dopravy na Slovensku má už niekoľko rokov za následok stav, keď vyššie územné celky svojimi autobusmi priamo konkurujú štátom objednávaným vlakom. Oba spôsoby dopravy tak nielenže vo veľkej väčšine prípadov nespolupracujú, ale dokonca sa vzájomne ekonomicky znevýhodňujú. Ozdravný plán jednoznačne konštatuje, že takáto situácia nemôže pokračovať.

Prijaté riešenia nesmú ohroziť stabilitu železničnej dopravy a dráh po stránke prevádzkovej i technickej a musia zachovať rozvojový potenciál všade tam, kde využitie železničnej dopravy má národohospodársky význam.

V súlade s očakávaniami tento dokument prináša vôbec prvú jasnú filozofiu verejnej osobnej dopravy v histórii krajiny. Jej motto je jednoduché: železnica nie je vždy lepšia, ale tam, kde lepšia je, musí mať absolútnu prednosť. Do konca roka majú do parlamentu zamieriť štyri novely zákonov, ktoré definitívne určia pozíciu dráh v systéme hromadnej dopravy – a zároveň prinútia kraje, aby sa týchto princípov držali. Okrem iného má nová legislatíva uzákoniť preferenciu železnice pred ostatnými formami dopravy a zaistiť jej exkluzivitu v momente, keby mal nastať súbeh s autobusovou linkou.

Materiál ostro kritizuje stav, keď úprava vzájomných vzťahov autobusov a vlakov je príliš voľná, vďaka čomu ani po rokoch úvah a plánov nefunguje na Slovensku jediný integrovaný dopravný systém. Ich výstavba by sa teda v nasledujúcich rokoch mala stať pre kraje prioritou, pod podmienkou, že železničné trate budú predstavovať nosný systém dopravy a autobusy nadväzujúce spojenia do konečných destinácií. V príprave je zároveň nová podoba zákona o rozpočtovom určení, ktorá objednávanie regionálnych spojov prevedie z ministerstva na kraje.

Pravidlo druhé: železnica zostane tam, kde má skutočne význam

811.013 ZSSK v žst. Žilina, v popředí přípojný vůz 011.899, foto: Juraj KováčPolohy a stav tratí, z ktorých najnovšie sa na železničnej mape Slovenska objavili pred viac než 60 rokmi, dnes v mnohých prípadoch nekorešpondujú s reálnymi dopravnými potrebami. Výsledkom sú na jednej strane spoje s minimálnou vyťaženosťou a obrovskou relatívnou nákladnosťou; na strane druhej nekoncepčné a nepravidelné linky, podkopávané krajskou autobusovou dopravou. Nová dopravná koncepcia teda vidí význam v železničnom spojení len tam, kde existuje dostatočne silný a sústredený prepravný prúd. Čisto ekonomicky bol doteraz tento pojem chápaný ako trasa, ktorá je schopná naplniť aspoň štvorvozňový vlak; realita je však komplikovanejšia vďaka iným faktorom.

Na základe toho bude možné kvalifikovane rozhodnúť, kde dostatočne intenzívny prúd cestujúcich dokáže vyťažiť síce drahšiu, ale kapacitne výkonnejšiu železničnú dopravu a kde naopak by nasadenie vlakovej súpravy bolo iba mrhaním štátnymi prostriedkami.

Celú železničnú sieť preto v máji čaká podrobný audit. Na jeho konci má byť dopravná štúdia, ktorá jasne ukáže linky s najväčším potenciálom a skutočné potreby dnešných cestujúcich. Jej výsledkom budú nie len čerstvé dáta na vyhodnotenie zmysluplnosti zachovania konkrétnych lokálok, ale tiež úplne nový návrh grafikonu, ktorý by s prispením krajov mal začať platiť v roku 2012. Naskytá sa tak šanca po rokoch opustiť súčasný, priebežne kozmeticky upravovaný pseudotaktový GVD, a nahradiť ho modernejším cestovným poriadkom, ktorý bude lepšie reagovať na aktuálny stav.

Prioritou osobnej dopravy by sa v nasledujúcich rokoch mali stať predovšetkým diaľkové spoje a mestské aglomerácie, kde existuje najvyšší potenciál pre získanie nových zákazníkov a zvýšenie rentability vlakov. Napriek tomu musí ale revitalizácia mať čo najmenší dopad na dopravnú obslužnosť územia. Vo všeobecnosti sa podľa ministerstva musí ZSSK snažiť poskytovať prehľadnejšie a pochopiteľnejšie služby, ktoré pomôžu vrátiť ľudí do vlakov.

Svojho nového konceptu sa dočká aj nákladná doprava. Od konca roka má dostať úplne nový stabilný grafikon, ktorý zavedie pravidelnú sieť nákladných vlakov. Tie by mali uľahčiť organizovanie menších zásielok a intermodálnej prepravy, ktorá dnes u ZSSKC predstavuje len zanedbateľný zlomok výkonov.

Pravidlo tretie: všetko nemusí byť v rukách štátu

754.055 ZSSK, depo Žilina před nástupem na výkon do Zvolena, foto: Juraj KováčNa rozdiel od českého ministerstva dopravy chce MDVRR aj naďalej objednávať všetky osobné vlaky v záväzku verejnej služby. Táto garancia sa vzťahuje aj na potenciálne ziskové prémiové spoje InterCity medzi Bratislavou a Košicami, prípadne iné perspektívne linky. Zároveň však zastáva názor, že štát zďaleka nemusí byť jediným hráčom v železničnej doprave, čomu zodpovedá aj snaha o 100% liberalizáciu trhu nákladnej dopravy s možnosťou úplného vystúpenia štátu z tohto sektora.

Východiskom je spoločenský konsenzus, že štát má vykonávať len tie činnosti, na ktorých má strategický záujem, ak sa ich nemieni ujať podnikateľský sektor. Ekonomicky samonosná nákladná železničná doprava nemusí byť nevyhnutne vykonávaná štátnym železničným dopravcom.

Aktuálna desaťročná zmluva so ZSSK predpokladá od roku 2012 čiastočnú liberalizáciu osobnej dopravy prostredníctvom tendrov na zaistenie dopravnej obslužnosti až do výšky 35 % všetkých výkonov. Nástup Regiojetu na trať 131 Bratislava – Komárno od marca budúceho roka je tak len prvým zo štyroch krokov, ktoré postupne ponúknu časť tratí alternatívnym dopravcom. Štát zároveň komerčným subjektom a obciam dáva k dispozícii trasy, na ktorých sám osobnú dopravu financovať nechce.

Podobný princíp sa má uplatniť aj pri úvahách o definitívnom zrušení 124 km dlhodobo nevyužívaných tratí, napr. Komárno – Kolárovo, Piešťany – Vrbové, Plavecké Podhradie – Plavecký Mikuláš, Breznička – Katarínska Huta, Jablonica – Brezová pod Bradlom, Plešivec – Slavošovce, Nemšová – Lednické Rovne, Lubeník – Muráň, Tornanádaska – Turňa nad Bodvou, ako aj nezjazdných úsekov siete, napr. Margecanskej a Čachtickej spojky. Ak sa preukáže zanedbateľný význam týchto tratí pre osobnú aj nákladnú dopravu, pristúpia zrejme ŽSR k ich likvidácii a výstavbe cyklotrás; ministerstvo však chce dať firmám alebo neziskovým organizáciám možnosť za výhodných podmienok trate prevziať do vlastnej správy, čím by sa zachovala ich použiteľnosť pre turistický ruch alebo iné aktivity. Rušiť sa taktiež nemajú nevyužívané trate so strategickým významom pre fungovanie železničnej siete – úseky slúžiace ako obchádzkové trasy pri výlukách, cezhraničné trate alebo trasy vojenských prepráv. Definitívne pochovaný je aj kuriózny projekt výstavby širokorozchodnej trate z Ukrajiny do Bratislavy, ktorý bol od začiatku vnímaný ako nekoncepčný a ekonomicky nenávratný.

Časť tratí zanikne, iné sa musia rozvíjať

813.035 ZSSK, Handlová - Výhybňa Pstruháry (23.1.2010), foto: Tomáš GerčákPosledným zásadným prvkom revitalizačného plánu železníc je pohľad na ďalší rozvoj infraštruktúry. Popri možnej likvidácii nevyužívaných tratí majú nasledujúce roky znamenať aj prehodnotenie doterajšej stratégie investícií do údržby a opráv. V zlej situácii sa momentálne nachádzajú hlavne regionálne trate, ktoré v minulých rokoch často zostali v tieni pomalej a drahej modernizácie koridorov.

Vedľa prebiehajúcich projektov OPD by sa preto ŽSR mali vo väčšej miere zamerať na obnovenie pôvodných traťových rýchlostí na vedľajších tratiach, pričom na prvom mieste majú byť trasy, ktoré privádzajú viac cestujúcich do diaľkovej dopravy, teda predovšetkým napojenia významnejších miest ako Nitra, Prievidza, Martin, Prešov alebo Humenné na hlavné ťahy. Ministerstvo tiež tlačí na urýchlenú modernizáciu problematických úsekov tak, aby na sieti ŽSR mohli byť bez obmedzení prevádzkované moderné vozidlá s asynchrónnymi motormi. Úlohou číslo jeden je v tomto smere odstránenie posledných zostávajúcich koľajových obvodov 25 Hz na južnom Slovensku.

Základom a spoločným menovateľom revitalizácie železničných spoločností je na úrovni jednotlivých podnikov návrat k princípu vysokej osobnej zodpovednosti na všetkých úrovniach vedenia podniku a zmeny firemnej kultúry.

Železnice čakajú veľké zmeny

Jednotka 813.018 čeká na odjezd z Púchova, foto: Juraj KováčNasledujúce dva roky budú pre všetky štátne železničné podniky a tisíce ich zamestnancov kritické. Po prvýkrát je však „modrá armáda“ zároveň postavená pred konkrétny a komplexný plán namiesto dočasných a nesystémových ad hoc záplat. Koniec stoviek vlakových spojov a drastické úspory sa na jednej strane dotknú regionálnej dopravy aj obnovy vozidlového parku; na druhej strane proti nim stoja historicky najvyššie investície štátu a perspektíva, že do roku 2013 budú tri najväčšie subjekty vstupovať v čiernych číslach ako moderné železničné spoločnosti bez starých hriechov a záťaží. Program revitalizácie železníc so zapracovanými pripomienkami jednotlivých rezortov a krajov, ako ho dnes schválila vláda, sa naplno rozbehne už o 14 dní.

Zdroj: Program revitalizácie železničných spoločnosti (orignál dokumentu), ZSSK, Aktuálne.sk, ŽelPage


Juraj Kováč Poslat mail autorovi Ohodnotit na Flattru | 16.3.2011 (16:36)
Ostatní: TwitterLinkuj.cz!Jaggni to!Google Bookmarksvybrali.sme.skDalší služby
Související zprávyopen/close

Další z rubriky Dopravci Legislativa

Další z regionu Slovensko (celé)


  1 2 3 4 5 ... 11      Zpráv na stránku:   
24.03.2011 (11:49)  
Zámčan

podiel príslušníkov národnostnej menšine sa určuje podľa toho koľkí sa k menšine prihlásia v sčítaní obyvateľov. Keď sa všetci v cigánskej osade prihlásia za Slovákov, tak všetci budú ako Slováci a nebude tam žiadna menšina.

Návrh viacmenej predpokladá, že v obci kde je aspoň 15% Maďarov sa môžu lekár s pacientom rozprávať aj po maďarsky. Určite súhlasíš s tým, že vzťah lekár - pacient je dosť dôverný a tlmočník ako cudzia osoba je častokrát nežiadúca. Ale keďže drvivá väčšina príslušníkov národnostných menšín sa vo vlastnom záujem naučí po slovensky a obyvatelia zmiešaných území častokrát vedia oba jazyky, celý zákon je zbytočnosť. Mám kamaráta čo pôsobí v samospráve a je právnikom, návrh posudzoval a skonštatoval že je to len ďalší zákon na papieri, len čo môže naštrbiť medziľudské vzťahy. Reálne ten zákon nič nerieši, len slúžil ako kampaň Mostu- Híd pre komunálnymi voľbami...
registrovaný uživatel Zamcan 
24.03.2011 (9:19)  
splinťo nový návrh si čítal ????

ked odmyslím že pôvodný návrh bol 10% čo by už vzhladom na početnosť romov bola každá obec....
tak na vlastné uši som počul zdôvodnenie Chmela a prípad ak by bol lekár aj sestrička len slovensky hovoriaci v obci s 15% podielom menšiny by museli si zaobstarať tlmočníka inak by im hrozila pokuta.....a preto údajne zmiernili sankcie....
samozrejme že nový návrh sa netýka len verejnej správy....

samozrejme jedálny lístok môže byť aj 20 jazykoch pokial to majitel uzná za vhodné,ale nútiť ho do toho zákonom.....

ale to sme už tak mimo.....len sa zaujímaj za akú cenu prechádzajú vaše zákony a ako sa navzájom vydierate a za tým jeden velký strašiak -- všetko lepšie ako Fico.
23.03.2011 (20:10)  
Zámčan

zákon o používaní jazykov národnostných menšín sa týka iba verejnej správy, t.j. obecného úradu. To znamená že ak v obci je min. 20% Maďarov, obecný rozhlas a vyhlášky môžu byť zverejňované po slovensky aj po maďarsky, občan ak o to požiada po maďarsky bude mu vystavený rodný list aj po slovensky aj po maďarsky jeho úradný preklad. Kto zaplatí úradný preklad je už na obci.

Jedálny lístok v súkromnej reštaurácii môže byť kľudne aj v saigonskom dialekte vietnamčiny, ak je tam riadne a zrozumiteľne uvedená gramáž a cena. Jazykový zákon toto nerieši...

Ohľadom občianstva, rieši sa to, návrh je taký že každý slovenský Maďar ako chce mať obe občianstva, musí v Maďarsku min. rok žiť. Teraz platí že ak niekto nadobudne občianstvo cudzieho štátu, stratí slovenské. Ako sa to dá dokázať, to už nik nerieši. Je možné že tu behali a behajú stovky tajných dvojitých občanov...

Volkswagen prišiel na Slovensko v roku 1991 keď privatizoval BAZ, Mečiar mal 80%nú dôveru, o Ľuptákovi a Slotovi sme ani nevedeli že takí sú. Začínali s montážou a opravami najlacnejších passatov z dovezených dielov, tak to bolo pekných pár rokov, lebo zásadnejšie investovať sa tu každý bál...až v posledných rokoch sa prešlo na aký taký vývoj a výrobu reprezentatívnych modelov koncernu VW ako Audi Q7 či VW Touareg...

Súhlasím s tým, že privatizácia nie vždy prebehal najčistejším spôsobom, ale v globále bola veľké plus. Veď už v plynárňach a elektrárňach nebačujú premiérovi kamaráti, nevydávajú sa bianco zmenky a pod...
registrovaný uživatel Zamcan 
23.03.2011 (19:23)  
začnem od konca čím som dehonestoval madarov???

zato že sú šikovní a využívajú náturu Slovákov zato ozaj nemôžu...ak im Fico nabúduce slúbi viac ako Mikloš pôjdu kludne s ním.....všetky madarské strany sú nacionalistické a návrhy zákonov ktoré podali sú proti obyvatelom SR....

povinné používanie menšinových jazykov teda aj romčiny aj pri 15%....napr jedálne lístky v reštauráciach

dalej ked si susedná krajina chce privlastniť pol miliona obyvatelov je tiež v súlade so zaujmami SR.TAkže ak chcete niekoho vytesňovať tak treba tých čo chcú toto umožniť a to len preto aby sa preboha nevrátil FICO bububub....

k štatistikám jasne sa pri nich preukázalo že v dobrom podnikatelskom prostredí sa nijako dramaticky neznižovala nezamestnanosť...SDL bola len do počtu vo vláde v roku 2002 ale všetky reformy (doležité sa urobili v tomto obddobí odlženie bank...takže sa mohli po roku 2002 prejavovať vaše dynamiky.....)Zníženie nezamestnanosti bolo spôsobené exodusom Slovákov do zahraničia a ked sme už Splinter pri Mečiarovi Volzwagen dotiahol do Bratislavy ON a neboli sme ani v EU ani v NATO čo bol politický predpoklad pre príliv investicii v neskorších rokoch.....

verejné zákazky Mikloša a Palacku boli rovnako špinavé ako za Fica a ked už nič iné podla zákonov po Dzurindovi včetne nástenky. Ked Kucej pokladník SDKU privatizuje a vzápätí požičiava vlastnej strane cez daňové raje...

Ani jedna privatizácia sa na Slovensku nepodarila (sčasti bol úspech predaj bank ktoré sme patrične aj zaplatili...)všetky ostatné privatizácie nepriniesli obyvatelstvu NIČ,NIČ drahotu stačí sa pozrieť na ceny energií v susedných štátoch.Ale priniesli do pokladničky SDKU pekné provízie a ideologom ktorí práve vyšli zo školy dobrý pocit ako je dôležité rozpredať štát....

D3 nie je zabezpečenie hodné 21 storočia ohrozuje bezpečnosť čo je dôležitejšie ako desiatkové úspory.....pretože všetky dopravne sú väčšinou pozatvárané otvárané na pár hodín s minimom pracovníkov (trate ktoré si uviedol) snáď len Trstená ...a to všetko za cenu totálneho zdevastovania majetku ŽSR, milionových prerábok zab zar...lebo to pseudoodborník nie je také jednoduché ako sa to zdá.... to nie je jeden telefonát cez mobil....
23.03.2011 (17:36)  
Zámčan, ty mi tu najprv hodíš štatistiku a potom sa durdíš, keď ti ju prečítam. Presne to totiž z tých čísel vyplýva. Samozrejme môžeš prskať, že "pravica" tu bola od roku 1998, hoci o vláde, kde ministerstvo financií mala SDĽ (neskôr pohltená Smerom), sa zdráham hovoriť ako o "pravicovej". Tu ti zase snáď trochu oživil pamäť splinter, keďže sám si už zabudol, ako sa naša slávna ekonomika, založená na "strategických podnikoch" potácala.

Najväčšie finančné straty na privatizácii? Kdeže, môj milý! Na verejných zákazkách sa najviac stráca. A prečo? Pretože keď sa privatizácia podarí, čo sa vo väčšine prípadov na Slovensku stalo, hoci za pofidérnych podmienok, tak firma a) zamestnáva, b) platí dane a c) nežerie štátne peniaze.
Oproti tomu výstrelky typu výstavba R1, nástenkový tender, emisie, mýto... to sú skutočne čierne diery, ktoré ešte viac zväčšujú diery vo verejných rozpočtoch. A jasné, Fico z pravicových reforiem vyťažil maximum pre svoju imidž, akurát v "kríze" urobil presný opak toho, čo socialistom ich ekonomický vzor J. M. Keynes predpisuje: začalo sa akurát viac rozhadzovať bez akéhokoľvek hmatateľného efektu.

A keď sme pri tých privatizáciách, nejako sme zabudli na otázku "spoločného podniku" Carga. Sám si to asi nikdy nevnímal, ale každá firma potrebuje jasné riadenie, a to sa dá dosiahnuť akurát tým, že niekto bude mať posledné slovo. A kto môže mať posledné slovo, aby to ten druhý rešpektoval? Nuž ten, kto má väčší podiel. Každý joint-venture je naklonený na jednu stranu, pretože bez toho by sa nedal riadiť.

O kontajneroch sa s dovolením budeme baviť, keď bude existovať aspoň náznak, že je možné vytvoriť spoľahlivý a mohutný prepravný prúd, čo však zatiaľ nikto nepredviedol. Chápem, že ty by si možno bol ochotný postaviť obrovské letisko uprostred púšte s tým, že časom tam možno niekto začne lietať, ale v takom prípade si to prosím rob za vlastné peniaze. Keby sa kontajnery skutočne chceli voziť vo veľkom, môžeme pekne začať po súčasnej, slabo využívanej infraštruktúre. Zatiaľ ale kde nič, tu nič.

Ako pekný príklad kandidáta pre D3 tu bola minule spomínaná trať Kraľovany - Trstená s desiatkami zamestnancov na pár motorákov denne. Pokojne to ale platí pre Čadca - Makov, Humenné - Stakčín/Medzilaborce, Prešov - Bardejov, v podstate väčšinu lokálok na južnom Slovensku...

Reči o Maďaroch inak myslím vystihujú diskutéra, škoda komentovať...
23.03.2011 (14:41)  
Zámčn

nože prezraď prečo keď za Mečiara bola pracovná sila ešte lacnejšia (priemerná mzda asi 5000 - 6000Sk), kde boli tí investori a prečo sa sem nehrnuli??

Čo sa týka automobilového priemyslu, sme aj krajinou s relatívne vzdelanou pracovnou silou, v pri zvarovaní karosérii a výrobe motorov áut potrebuješ vyučených strojárov a zlievačov, poťahy šijú vyučené krajčírky, elektroniku vyrábajú a montujú vyučení autoelektrikári, niekto musí vyrobiť aj farby, tesnenia, platové diely...

a máš tu jednoduchých ľudí, ktorí majú kvalifikáciu len na montážne práce pri páse...
registrovaný uživatel Zamcan 
23.03.2011 (13:13)  
laik

kolaborovanie s madarmi
znamená napr povinná romčina pri 15 % obyvatelstva...

znamená umožňovať občianstvo na základe etnicity a nie trvalého pobytu.....

ak sú takéto dva dôvody na vytesnovanie hm ......

splinter vyšší nárast nezamestnanosti nebol dôvodom ficových neriešení ale jednorázovým zameraním Slovenska na autom .priemysel,dalej návratom ludí zo zahraničia ktorí stratili prácu a ktorí odišli práve v rokoch po vstupe do EU.....no a v neposladnom rade zlikvidovaním vidieka. Všetko ostatné včetne akehosi zázračného Mikloša sú sprostosti investori sem prišli kvôli lacnej pracovnej sile a nie úžasným reformám a kvôli tomu že ludia sú ochotní robiť aj za 400 Eur.
23.03.2011 (0:55)  
Zámčan

ekonomika má živelný charakter, každý zásah do ekonomiky sa hneď neprejaví, napríklad pozitívny zásah - transparentné výberové konania má za dôsledok, že čoraz viac firiem je ochotných sa ich zúčastňovať, negatívny zásah typu zbytočná regulácia spôsobí že subjekty ekonomiky sa tomu snažia prispôsobiť, nie každému sa to podarí a tak niektorí účastníci skrachujú.

V rokoch 1999 - 2002 doznievali dôsledky mečiarizmu ako dôsledku že vplyvom rozdávania úverov zo štátnych bánk pre Rezeša a spol. bol nedostatok finančných prostriedkov a úverové financovanie bolo zaťažené obrovskými úrokmi, mnoho firiem skrachovalo a prepúšťalo, menej sa potom kupovalo a tak prišla ďalšia vlna prepúšťania. Nová vláda v roku 1999 prijala viacero zásadných opatrení na stabilizáciu ekonomiky, trvalo pár rokov než tieto pozitívne zásahy prevážili tie negatívne a potom pomaličky vďaka rastu dopytu začala pomaly klesať nezamestnanosť

Potom prišla kríza, ona bola hlavnou príčinou prepúšťania, Fico mohol ju aspoň čiastočne utlmiť, mal k tomu prostriedky ktoré Dzurindovci v rokoch 1999 - 2002 nemali - eurofondy. Za ne sa mohla zintenzívniť modernizácia koridoru a dať tak prácu stovkám robotníkov, za peniaze rozkradnuté v mýtnom tendri mohli byť ďalšie stovky pracovných miest napr. v rekonštrukciách škôl a pod...
22.03.2011 (23:09)  
Zámčan) A proč by mělo být špatně během krize snižovat daně? :) Máš dvě možnosti – buďto bude lidi bídačit nejen krize, ale i stát, aby to pak zpětně rozdal na pobídkách, protože ekonomika stagnuje, a nebo lidem nechá prachy, aby utrácením ekonomiku drželi při životě sami. Ale jo, přerozdělováním proti krizi. :)

laik8) Hod luštěninou o zeď je tady skoro už olympijská disciplína. :) Hrách na zeď, hrách na zeď...
registrovaný uživatel laik8 
22.03.2011 (22:07)  
Zamcan vetou "a kolaborovať s Madarmi" ste sa umna absolutne diskvalifikovali. Doteraz som to len proste bral ako debatu laviciara s liberalom, z coho si kazdy odnesie nieco. (aj ked nerozumiem vasmu obhajovaniu Fica, potom co Vazny dokazal urobit s rezortom za styri roky)
Takto vas povazujem len za prachprosteho nacionalistu.
Debatu teda z mojej strany koncim, nie vsak pre nedostatok argumentov, ale z viery, ze ludia takeho zmyslania ako mate vy maju byt v spolocnosti vytesnovani.
  1 2 3 4 5 ... 11      Zpráv na stránku:   

Komentáře vyjadřují názory čtenářů.
Redakce nenese žádnou zodpovědnost za jejich obsah.

- dopisovatel nebo člen ŽP, - editor nebo admin ŽP

Přidat komentář
Komentáře mohou vkládat pouze registrovaní uživatelé.
Před vložením komentáře je nutné se buď přihlásit, nebo zaregistrovat.
Přihlášení
 
 
  
 
   Zaregistrovat

© 2001 - 2017 ŽelPage - správci


Info
informacni okenko